1. Rozjímajme s pokojnosťou - a so všetkou pobožnosťou - o posledných Krista slovách, - ktoré v svojich veľkých mukách - z kríža trpiac nám povedal, - prv jak dušu svoju vydal.
2. Prvým prosí nebeského - Otca svojho láskavého, - by odpustil nepriateľom - a ukrutným mučiteľom, - lebo oni to neznajú, - s kým tak hrozne zachádzajú.
3. Druhým slovom kajúcemu, - z pravej strany visiacemu - lotrovi dá odpustenie - a láskavé uistenie, - že s ním bude v ten deň v raji, - tam v pokojnom, blahom kraji.
4. Tretím svojmu miláčkovi, - apoštolovi Jánovi, - Máriu za matku dáva, - v ochranu mu zanecháva, - za syna jej ho porúča: - tak sa s nimi Pán rozlúča.
5. Štvrtým, keď sa slnko stmelo, - z Ježišových úst odznelo: - Bože, prečos' ma opustil? - Ježiš slabý nemal už síl, - vzýval Otca a nezúfal, - v jeho lásku pevne dúfal.
6. Piatym, krvi pozbavený, - za nás celý skrvavený, - prebolestne zvolal: Žíznim! - Smäd ho veľmi kruto trýznil. - Ale ocot, čo mu dali, - ústa jeho neprijali.
7. Šiestym slovom napĺňa sa, - čo nám Sväté písmo hlása: - Ježiš oči k nebu dvíha, - od bolesti, trýzne vzdychá, - seba do rúk Otca dáva, - dušu svoju odovzdáva.
8. Siedmym slovom pri skonaní - a už samom umieraní - hlasno volá: Dokonané! - čo mu bolo uložené. - Dokonané je spasenie, - hriešnych ľudí vykúpenie.
9. Slová plné poučenia, - plné pre nás potešenia, - v mysli vždy nám ostávajte, - k potešeniu nás vzbúdzajte, - by sme mohli šťastne umrieť, - toho, čo nás spasil, uzrieť.